Autobusové poznávacie zájazdy do Prahy. Metropola českej republiky v ponuke po celý rok.
Praha – mesto nám dobre známe, a predsa nespoznané!
Viete, že...
Libuša (prelom 8. a 9. storočia), manželka zakladateľa českého panovníckeho rodu Přemyslovcov povedala raz na miestach, kde stojí dnešná Praha: „Mesto vidím veľké, ktorého sláva dotýkať sa bude hviezd!“.
Historické jadro Prahy zapísali v roku 1992 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Početné kultúrne pamiatky z obdobia románskeho, gotiky (napr. Chrám svätého Víta na Hradčanoch, Karlov most, či tzv. Týnsky chrám), a takisto renesancie aj baroka (Kostol sv. Mikuláša a mnohé šľachtické paláce na Pražskom hrade a Malej strane)... ale, napríklad, aj celá jedna štvrť na Vyšehrade postavená v osobitom štýle českého rondokubizmu (dvadsiate roky 20 .storočia) patria k významným výtvorom európskej architektúry a umenia.
Mesto Praha sa nachádza presne v polovici dĺžky severo-južnej európskej osi (471 kilometrov od Rostocku pri Baltickom mora a 496 km od jadranského mesta Terst). Od Atlantického oceána na západe (Saint-Nazaire: 1 256 km) je vzdušnou čiarou z Prahy rovnako ďaleko ako do čiernomorskej Odesy (1 269 km) na východe.
Spisovateľ Franz Kafka, židovským menom Anschel (1884 - 1924) prirovnal Prahu k matke miest, ktorá človeka zdrapí do svojich pazúrov a viac už nepustí. Podriadiš sa jej... veď „z dvoch strán by ju museli podpáliť, na Vyšehrade a na Hradčanoch, azda iba potom by sa ti podarilo jej uniknúť“. Kafkov krátky život sa krútil - gymnázium, univerzita, úrad aj byt - v jednom malom kruhu okolo „Staromáku“ (dnešné Kafkovo námestie sa nachádza kúsok od Starej radnice). Tam aj napísal (po nemecky) tie svoje známe uhrančivé diela o trpkej bezradnosti človeka v dnešnom svete.
Nacistický minister propagandy Goebbels sa vraj rozhodol v roku 1940 zavítať do okupovanej Prahy iba preto, aby opäť postretol svoju veľkú lásku Lídu Baarovú, hviezdu vtedajšieho českého a nemeckého filmu. Špalier ozbrojencov ho sprevádzal na ceste z Hradčian do filmových ateliérov na Barandove... ale krásky nikde! Potom ako ju Hitler dal vyhostiť z Nemecka pred nezriadeným milencom, skryl ju preč spred jeho zraku aj v Prahe. Goebbels vynútenú rozlúčku s kráskou poriadne zapil a prehýril celú noc s inými zvodnými českými umelkyňami. Poriadne to roztočil najmä v známej reštaurácii U Glaubiců na Malostranskom námestí!
12. mája, v deň úmrtia skladateľa B. Smetanu sa každoročne od roku 1946 otvárajú dvere významného hudobného festivalu Pražská jar: ústredný motív Smetanovej slávnej symfonickej básne Vltava zjavne pripomína leitmotív izraelskej štátnej hymny Nádej(Hatikvah). Inšpiroval sa autor hymny Vltavou, alebo azda Smetana ktorousi menej známou jidiš pesničkou?
Rudolfínum, historická budova na vltavskom nábreží, dejisko hudobného festivalu, sa nachádza na námestí pomenovanom po Janovi Palachovi. Bol to študent histórie, ktorý sa upálil pri „koňovi“ (soche sv. Václava na rovnomennom námestí) na protest proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa - koniec obrodného procesu Pražská jar roku 1968.
Obnovený Masarykov štadión na Strahove je rozlohou 63 500 m² najväčším štadiónom na svete. Pojme okolo 280 000 divákov a býval dejiskom Československých spartakiád, telovýchovných exhibícií „mládeže a pracujúceho ľudu“ socialistického Česko-Slovenska. V rokoch 1991 aj 1995 tu koncertovala počas hosťovania v Prahe legendárna skupina Rolling Stones.
Zanedlho po Nežnej revolúcii (1989) sa stala stavba bývalého Federálneho zhromaždenia (postavená roku 1973 architektmi K. Prágerom, J. Kadeřábkom a J. Albrechtom) sídlom rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Tento politický nástroj kongresu USA sa v novej medzinárodnej situácii po páde železnej opony orientoval skôr na destinácie ako Irak, Irán či Afganistan. ... a nadišiel čas prísnych bezpečnostných opatrení v okolí budovy. Výrazne sa obmedzila kapacita výjazdu z okružnej magistrály do stredu mesta. Redakcia sa nakoniec predsa len musela čoskoro presťahovať inam a „sarkofág“, ako sa táto stavba hanlivo prezývala, prepojili s historickou budovou Národného múzea na Václavskom námestí.
Praha sa vyhla, na rozdiel od Viedne, Drážďan, Varšavy či Berlína, pustošeniu na konci druhej svetovej vojny. Centrum odolalo aj náporu veľkej vody na konci leta 2002. Povodňou však utrpeli podaktoré novšie štvrte a na pol roka vypadlo aj metro (jeho výstavba sa plánovala celých sto rokov!).
A s výpočtom zaujímavostí by sa dalo pokračovať do nekonečna. Príďte sa radšej však presvedčiť na vlastné oči, v Prahe budete vždy vítaní! Poprechádzať sa po romantických uličkách Starého mesta, navštíviť kultúrne či športové podujatie, zabaviť sa v ktoromsi z nespočetných barov, klubov, pivární a reštaurácií. Pozrieť na adventné trhy...v meste je sto veží a ešte viac jesto účelov návštevy! Vydajte sa na cestu za novými zážitkami z blízkeho mesta, v ktorom však možno vždy čosi nové objaviť.
Praha, poznávanie
Marek Norovský
Cestovanie mi dáva pocit slobody a ľahkosti bytia zároveň. Snažím sa o tento pocit čo najviac krát v roku. Je to vášeň, ktorá pohlcuje celú moju osobu. A vždy sa o ňu rád podelím.
